Po roku...

Autor: Kaja Michalovecka | 30.5.2011 o 9:57 | Karma článku: 4,24 | Prečítané:  978x

Naše srdiečko ma už jeden rok. Dnes po rodinnej oslave, pri večernom uspávaní, som si zaspomínala... Aké to bolo... Veľké očakávania, pocit, že som pripravená na všetko. Realitá sa však s človekom často zahrá a prinesie mu veľké prekvapenia. Ja som očakávala spokojné bábätko, pri ktorom budem schopná variť, upratovať, po čase i pracovať. Vlastne som ani nevedela, že dieťa môže byť aj "náročné". A ono to prišlo. Tak zrazu.

 

Pôrod prebehol rýchlo, na prvorodičku úplne ideálne. Po dvoch hodinách strávených na sále s malinkou, ma previezli na izbu s tým, že malú donesú ráno. Bol večer. Bolo mi divné, že deti neplačú. Ležala som totiž na pôrodnici, lebo šestonedelie bolo plné. Bolo tam neskutočne ticho, až by človek nepovedal, že je v pôrodnici. Nemohla som spať. Pretlak hormónov robil svoje. Keby ma v tom momente niekto odfotil, alebo natáčal na kameru, videl by ženu, celý čas sa usmievajúcu. Stále dookola sa moje myšlienky vracali k tomu malému uzlíčku, ktorý bol a je môj. Iba môj. Bol celých deväť mesiacov v brušku a zrazu je von, a ja ho vidím, a cítim, a môžem sa ho dotýkať. Bola to moja malá bambuľka, navždy moja. Veľmi som chcela aby mi ju hneď priniesli. Aj keď som bola totálne unavená spánok nie a nie prísť... Nakoniec som zrejme zaspala, pretože ma zobudili na vizitu. A potom mi konečne priniesli moju najkrajšiu. Bol to zázrak. Všetko mi pripadalo veľmi prirodzené, ale zároveň zvláštne. No vzhľadom na to, že som sa musela starať, tak som to skôr brala z toho pohľadu, že musím a nestíhala som vnímať pocity. Tie sa prejavili naplno až s únavou. A hneď prvú noc. Moja drobná totiž veľmi hlasno dávala najavo, že sa jej mimo bruška nepáči. Kojila som ju takmer celý deň bez prestávky, no plač neprestával. Mliečko iba nabiehalo, kolostra asi bolo málinko pre hladoša, a okrem toho pre ňu bolo všetko nové. Pre mňa tiež. Cez deň štandardná realita, učenie sa starostlivosti o bábätka, v noci krutá realita. Malička totiž neprestávala plakať. V snahe utíšiť ju, som skúšala rôzne polohy na kojenie, dávala ju na bruško, nosila, hladkala, bozkávala. Nič. Plač. Okolo štvrtej nadránom som bola tak vyčerpaná, že by som dala pol života za pár hodín spánku. Dnes sa nad tým už iba pousmejem, no čerstvej mamičke, zvyknutej na výdatný spánok, aj jedná prebdená noc dokáže narobiť šarapaty v emóciách. A to nehovorím o hormónoch. Schytila som teda malú na ruky, že skúsim novorodenecké oddelenie. Prinajhoršom, že ich poprosím, nech si ju nechajú na noc, nech sa vyspím... Celá táto myšlienka, trvala pár sekúnd. Pár sekúnd, za ktoré sa hanbím doteraz keď si na to spomeniem. Akonáhle som však zbadala tu maličkú pusinku, ako sa našpúlila, spodná pera vysunutá dopredu... Akoby vedela, že ju mama chce odniesť preč od seba. Vtedy ma prvý krát skutočne premohli emócie. Až vtedy som si uvedomila, že mám dieťa. Dieťa, ktoré nemôžem odložiť keď sa chcem vyspať. Dieťa, o ktoré sa musím postarať, a ktoré mi bezvýhradne dôveruje a miluje ma takú aká som. Aj vtedy keď si chcem ukradnúť chvíľku, trebárs si len v kľude zjesť raňajky na obed, a ja moje dieťa od seba jemne odstrčím, nech ma nechá. Všetko toto sú momenty, keď vo mne prevládne egoista. Ale len na sekundu. Na viac nie. Nedokážem totiž odolať krásnym očičkám, pusinke, ručičkám, ktoré ma objímajú a hladkajú. A radšej sa najem za pochodu, ale s mojou Tamarkou.

A nikdy, skutočne nikdy nezabudnem na tie malé našpúlené ústočka, keď som chcela ísť na novorodenecké oddelenie, keď som chcela spať, a keď som si uvedomila, že toto je môj život, môj svet, moje všetko. Už navždy. A vtedy som jej povedala, že ju nikdy nenechám, a neodložím a budem tu stále a navždy pre ňu. Pretože ju milujem nadovšetko na svete.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?