reklama

Pomoooc, prvá pomoc...

Poznáte to... Ako rodič prvého dieťaťa sa človek snaží, aby všetko robil čo najlepšie. Aby svojmu zatiaľ jedinému dieťaťu dával všetko čo potrebuje a po čom túži. Aby v ničom nerobil chyby, a samozrejme aby sa aj vyvaroval všetkých nástrah, ktoré každodenný život „ponúka". Ja osobne som mala zopár „veci", z ktorých som mala a stále mám veľký strach, no po absolvovaní kurzu Prvej pomoci som zistila, že tých „vecí" je omnoho viac. Čo ma samozrejme neteší. Ale o to viac budem mať oči na stopkách, a aj napriek prehĺbeniu môjho strachu som rada, že som kurz absolvovala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Kurzom prvej pomoci nás previedla dlhoročná zdravotníčka, ktorá pravidelne jazdí so zásahovým vozidlom, a kurz bol skutočne vierohodný a poučný. Niektoré z príbehov, ktoré nám rozprávala zneli až neuveriteľne. Človek by napríklad neveril čoho je schopná obyčajná žuvačka zabudnutá v puse počas behu... no nebudem nikoho strašiť, toto nie je predmetom tohto článku. Radšej sa pokúsim v skratke vyrozprávať moje pocity, a to čo mi kurz dal.

Sú momenty keď sa niečo udeje, a človek sa zvykne pozastaviť a pomyslieť na to, čo by bolo keby. Nielen v pozitívnom zmysle, ale aj negatívnom. Určite to zažil každý jeden z nás. A istotne sa vám to stalo aj v súvislosti s vašou ratolesťou. Že ste ďakovali Bohu, že to dopadlo takto dobre. V takýchto stavoch si človek uvedomí vrtkavosť šťastia, i to, že všetko sa môže jedným šmahom ruky zmeniť o 180 stupňov. Sú rôzne druhy nehôd, a jednou z mála, nad ktorými som ja osobne doteraz veľmi nepremýšľala bolo krvácanie. Človek by si povedal, že však stačí ranu uviazať, zavolať záchranku a sme vybavení. No i „obyčajne“ krvácanie môže byť životunebezpečné. Pri krvácaní, či už vzniklo porezaním, alebo pádom, prípadne hocijakým iným spôsobom je potrebné zistiť, či ide o krvácanie z tepny, alebo nie. Tepny rozvádzajú v našom tele okysličenú krv, ktorá má jasnočervenú farbu. Veľmi nebezpečné je práve krvácanie z tepien pod silným tlakom, a to predovšetkým na piatich miestach nášho tela. Ide o poranenie tepien na oboch stranách krku, poranenie brušnej tepny a poranenie tepien v oblasti slabín, opäť na oboch stranách. Ak dôjde k takémuto krvácaniu je potrebné zatlačiť ruku priamo do rany, aby krv nevytekala, vytvoriť akúsi zátku, pretože vo veľmi krátkej dobe môže dojsť k enormnej strate krvi a k upadnutiu do bezvedomia. Nie všetky poranenia tepien však krvácajú rovnakou intenzitou. Pri tepnovom krvácaní hornej či dolnej končatiny je prúd krvi pomalší, nie je to však menej nebezpečne poranenie. V tomto prípade je potrebné zdvihnúť poranenú končatinu nad úroveň srdca, aby tlak prúdenia krvi klesol, a je treba pritlačiť ranu. Ak je to možné a máte k dispozícií obväzy, treba spraviť tlakový obväz, vrstviť jednu vrstvu na druhú, kým krvácanie neustane. Poloha ležmo je samozrejmá, a ak by poranenému ubudlo veľa krvi, treba mu zdvihnúť nohy, aby sa krv z nôh dostala do srdca a mozgu. Dostatočne prekrvenie týchto častí tela je totiž dôležitejšie ako prekrvenie nôh, a napríklad mozog človeka by nemal byť bez krvi dlhšie ako 5 minút, pretože potom dochádza k jeho odumieraniu. Táto poloha, keď krv z končatín „zásobuje“ zvyšne časti tela, sa nazýva autotransfúzna poloha. Taktiež je dôležité poraneného prikryť izotermickou fóliou (zlatá strana chladí a strieborna izoluje), ktorá zabezpečí udržanie teploty tela, a ovlažovať mu pery. Nesmie však piť. Poraneného treba udržiavať pri vedomí, rozprávať sa s ním, a ak by upadol do bezvedomia je potrebné mu zakloniť hlavu, kvôli spriechodneniu dýchacích ciest, aby nezapadol jazyk. Dieťaťu do troch mesiacov je pri upadnutí do bezvedomia potrebné aj podložiť pliecka, uložiť ho do stabilizovanej polohy na boku, pretože v bezvedomí človek stráca kašľacie reflexy, a ak by náhodou dieťatko zvracalo, tak mu môžu zvratky zablokovať dýchaciu trubicu a udusí sa. To, že je potrebné volať záchranku v čo najkratšom čase asi nie je v prípade tepnového krvácania potrebne veľmi zdôrazňovať. No a po takomto výklade sa pre mňa stalo i krvácanie nočnou morou, no trúfam si povedať, že i napriek jeho nebezpečnosti, mne osobne pripadá ľahšie zvládnuteľné ako niektoré iné typy nehôd.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie každé krvácanie je však nebezpečné v takomto rozsahu. Napríklad krvácanie z nosa či ucha môžu byť celkom ľahko zvládnuteľné i bez zásahu záchrannej služby. Nie však vždy. Príčiny krvácania ucha môžu byť rôzne, od chronického zápalu ucha, prasknutého bubienka a pod. Pri krvácaní ucha je to trošku komplikovanejšie, pretože človek ťažko zistí príčinu bez lekárskeho vyšetrenia. Je však potrebné polohovať hlavičku na stranu ucha ktoré krváca a volať 112. Ak by krvácanie z ucha zapríčinil pád alebo havária, pôjde zrejme o následok krvácania do mozgu, a v tom prípade netreba riešiť krvácanie z ucha, ale uložiť dieťa a sledovať či dýcha. Pri krvácaní z nosa treba predkloniť hlávku, chytiť prstami mäkké nosové mušle a čakať 10 minút. Ak krvácanie ustúpi treba dodržať zásadu a nedávať poranenému 2 až 4 hodiny jesť a piť nič teplé. Iba studené. Ak by však krvácanie neustúpilo do 10 minút je nutné volať záchranku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalším typom krvácania môže byť skryté krvácanie. Toto zranenie je pomerne ťažko zistiteľné, no ak by došlo k nebezpečnému úrazu, pádu dieťaťa spojeného s plačom, rozrušením, je potrebné ho položiť na chrbát do vodorovnej polohy, pokrčiť mu nohy a ak ma bruško (od hrudníka dole) na dotyk tvrdé, je to znak vnútorného krvácania.

Nemenej nebezpečnou nehodou ako krvácanie je obštrukcia dýchacích ciest. A pre mňa osobne je už len samotná predstava toho, že sa moje dieťa dusí a ja mu neviem pomôcť neskutočne traumatizujúca. Dokonca viac ako predstava krvácania. Vdýchnutie telesa je najmä u detí pomerne častý jav. Detičky sú totiž zvedavé, všetko ochutnávajú, ovoniavajú, malé predmety sú zaujímavé lebo sa dajú hocikam strčiť. A zrejme každý rodič vie, že niektoré veci sú proste neustriehnuteľné, a nie je možné mať dieťa stále pod dohľadom. Stačí totiž sekunda a gulička je v nose. Tieto úrazy sú o to nebezpečnejšie, ak rodič nezbadá, že si dieťatko niečo vopchalo do nosa, alebo niečo vdýchlo, tak často nevie, čo sa deje. Preto je dobré, myslieť na každú možnosť, všímať si či dieťa nemodrá a neslintá, a reagovať veľmi pohotovo. Ak dieťatko pri vdýchnutí telesa kašle, je dobre ho nechať kašľať. Pomôžeme mu tým, že ho päť krát udrieme medzi lopatky hranou dlane. Ak dieťa nekašle je to ten horší prípad. Znamená to, že teleso je vdýchnuté príliš hlboko. V tomto prípade postupujeme inak u detí do jedného roka, a inak u detí od jedného roka. U dieťaťa do jedného roka si dieťa uložíme na predlaktie, dole hlavou a udrieme ho päť krát medzi lopatky. Potom dieťatku päť krát stlačíme palcom hrudnú kosť, pričom pri stláčaní hrudníka je dieťatko uložené na chrbte dole hlavou. Údery a zatlačenia opakujeme kým sa teleso nedostane von. Samozrejme použijeme primeranú silu, vzhľadom na vek bábätka. Pri deťoch starších ako jeden rok striedame päť úderov medzi lopatky s piatimi stlačeniami brucha. Stláčanie brucha, a teda Heimlichov manéver, sa vykonáva následovne: jednu ruku dáme v päsť, položíme na ňu druhú ruku, dieťa zozadu obopneme a stláčame brucho. Heimlichov manéver nie je možné použiť u tehotných žien, prípadne i u veľmi obéznych ľudí, ktorých neobopneme rukami. Občas je možné skontrolovať ústa dieťaťa, či v nich nie je predmet, ktorým sa dusilo. Nesmieme však ústa vytierať a veľmi v nich manipulovať, aby sme náhodou daný predmet nezatlačili ešte hlbšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okrem vdýchnutia telesa môže dôjsť aj k situácií, keď si dieťatko drobný predmet strčí do iného otvoru na hlave. Ak napríklad dôjde k upchatiu nosa drobným predmetom, často pomôže náhle a prudké fúknutie do úst. Predmet zvykne vyletieť von. Prípadne ak si dieťa vie vyfúkať noštek, tak ho k tomu treba pobádať. Čo sa týka predmetu v uchu, najmä ak je tam zabodnutý, nesmieme ho nikdy vyťahovať. Dáme okolo neho dva obväzy a obviažeme ho. To isté platí aj v prípade, že si dieťatko niečo zapichne do oka. Oči treba zavrieť, obviazať a zavolať záchrannú službu. A keď už sme pri očiach, ak by došlo k vniknutiu chemikálie do oka, je potrebné oko vyplachovať prúdom vody mininálne 5 až 10 minút. Hlavu nakloníme tak, aby voda netiekla aj do druhého oka, a vyplachujeme od očnej spojivky smerom von.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Osobitným prípadom zranenia môže byť cudzí predmet zabodnutý v hrudníku. V tomto prípade je taktiež zakázané predmet vyťahovať z tela von. Ak však bol predmet vytiahnutý z tela, a z rany vyteká ružový bublavý hlien, je treba ranu prelepiť fóliou. Jednu zo štyroch strán však neprelepovať, aby mohol hlien vytekať a rana mala prístup vzduchu. Poraneného je potrebné dať do polosedu.

Zoznam nehôd, poranení, úrazov a nebezpečenstiev týmto ani zďaleka nie je kompletný. V dnešnom svete na nás toho číha až príliš veľa. A je dobre byť informovaný a pripravený na každú situáciu. I keď každý z nás dúfa, že príprava na takéto situácie ostane čisto v teoretickej rovine. Ďalšími poraneniami, ktoré sa pomerne často u deti vyskytujú, sú poranenia kosti, kĺbov a svalov. Ide napríklad o vytknutie, ktoré sa prejaví opuchom členka a zmenou farby. Na členok je potrebné dať studený obklad, prípadne ľad a zafixovať ho elastickým obväzom. Horšou variantou v tejto skupine zranení je vykĺbenie. Pri vykĺbení ruky musíme chrániť kĺb vyhotovením závesu, a ak sa rukou nedá manipulovať, tak ruku aspoň vypodložíme nejakou látkou a pevne ju priviažeme k hrudníku. Kolenným kĺbom sa pri vykĺbení nesmie manipulovať a teda postihnutého nechávame v tej polohe ako sa zranil. Ak dojde k zlomenine hornej končatiny, ramennú kosť a predlaktie upevníme do trojcípej šatky do pravého uhla. Roh šatky umiestnime na lakeť a v šatke musí byť uložená celá ruka, aj dlaň. Pri zlomenine kľúčnej kosti ruku dáme taktiež najskôr do pravého uhla, a potom dlaň vytiahneme až hore ku krku. Takto ruku zafixujeme do trojcípej šatky. Zlomená dolná končatina je vážnejšia nehoda. Pri zlomenine pod kolenom nohu podložíme. Pri zlomenine stehnovej kosti je nutné porovnať obe nohy, či poranená neopúcha. Ako dlahu použijeme druhú zdravú nohu. Nohy spolu stiahnem na viacerých miestach: v panve, kolenách, členku, a aby nohy neboli do X medzery vyplním nejakou látkou. Pri predpoklade, že dieťa utrpelo zlomeninu panvovej kosti je treba postláčať oblasť panvy a zistiť, či nie je jedna zo strán uvoľnená viac ako druhá. Trojrohú šatku podložíme pod panvu a pevne panvu stiahneme.

Úplne akútny prípad nehody jednej z končatín vyžadujúci si okamžite konanie a volanie záchrannej služby je amputácia končatiny. Patrí medzi stratové poranenia. Pri tomto type zranenia je potrebné okamžite zastaviť krvácanie a snažiť sa o okysličenie mozgu. Amputovanú časť tela treba vložiť do sáčku, aby bola k dispozícií lekárom v prípade potreby.

Zoznam zranení sa pekne rozrastá, a pribudnú k nemu ešte popáleniny. Popáleniny majú štyri stupne závažnosti:

  1. začervenanie

  2. pľuzgiere

  3. voskovitá hnedá koža

  4. čierna koža

Ak sa dieťatko popáli, je potrebné z popálenej kože dať dole všetko čo ju obopína (oblečenie). Popálené miesto by sme mali chladiť prúdom tečúcej vody, nie však ľadovej. Približne 20 minút, alebo pokiaľ nie je dieťaťu chladno. Následne popálené miesto obalíme obväzmi, potravinárskou fóliou, alebo ak nemáme ani jedno poruke, tak, sterilnou prežehlenou látkou, ktorú máme k dispozícií. Pri popáleninách platí zásada, že ak je plocha popáleniny väčšia ako dlaň postihnutého voláme záchrannú službu. Časť tela, ktorá je popálená udržiavame v čo najvyššej polohe, nad srdcom, aby bola čo najmenej prekrvená. A v prípade nutnosti aplikujeme protišokové opatrenia. Ak by došlo k poleptaniu pokožky tuhou látkou (chemikáliou), je potrebné ju najprv odstrániť a až potom oplachovať ranu vodou. Ak je látka tekutá a spôsobí poleptanie, tak ranu oplachujeme vodou.

Takmer každé z vyššie uvedených poranení a nehôd môže viesť k bezvedomiu. Bezvedomie je stav, ktorý je veľmi závažný. Dieťa v bezvedomí nereaguje na naše oslovenie, jemne zatrasenie. Taktiež ak mu prejdeme prstom po mihalniciach a nereaguje, tak vieme, že je zaručene v bezvedomí. Prvé čo treba zistiť ak nájdeme dieťa v bezvedomí je to, či dýcha. Ak dýcha, zakloníme hlavu, aby sme zabránili upchatiu dýchacej trubice zapadnutým jazykom. Ak dieťa nedýcha musíme začať s oživovaním. Začneme zaklonením hlavičky, kvôli uvoľneniu dýchacích ciest, pokračujeme piatimi vdychmi cez noštek aj ústa (takto vdychujeme pri resuscitácii deťom až do cca pubertálneho veku) a potom nasleduje tridsať stlačení hrudníka. Deťom do šiestich mesiacov stláčame hrudník iba prstami. Po tomto opakujeme dva vdychy a tridsať stlačení. Toto vykonávame do príchodu záchrannej služby. Ak nemáme pri sebe nikoho iného, kto by volal záchranku, je nevyhnutné najskôr oživovať dieťa aspoň jednu minútu a až potom volať záchranku. Detský mozog odumiera veľmi rýchlo a je nutné mu zabezpečiť oživovaním dostatok kyslíka. U dospelého človeka môžeme najskôr volať záchranku a následne začať s oživovaním, pričom najprv stláčam hrudník 30x a až potom dva krát vdýchneme do úst. Pri oživovaní platí pravidlo: u detí je pomer vdychov a stlačení hrudníka 2:30, a u dospelých je to 1:3. Miesto kde sa hrudník stláča sa nachádza presne v strede hrudnej kosti. U mužov je to miesto presne medzi bradavkami. Stláčať by sme mali hranou dlane do hĺbky 5-6 cm (u dospelých), intenzitou asi 100x za minútu. U deti je hĺbka stlačenia zhruba 1/3 výšky hrudníka. Odpočítavame spôsobom a-jedna-a-dva-a-tri-a-štyri... Stále po desiatkach. Tento spôsob odpočítavania nám zaručí zhruba 100 stlačení za minútu. Po dvoch minútach je potrebné skontrolovať či zranený dýcha. Nekontrolujeme mu pulz palcom, pretože v palcoch na rukách je tepna a môže sa nám stať, že vlastný pulz budeme považovať za pulz zraneného. Či zranený dýcha kontrolujeme priložením ucha k jeho ústam a nosu.

U menších detí sa často vyskytujú febrilné kŕče, čo sú vlastne kŕče vznikajúce z vysokej teploty. Postihujú deti od jedného do šiestich rokov. Po tomto veku zvyknú spontánne odznieť. Prejavujú sa tým, že sa dieťa začne po tom, ako mu náhle vyskoči teplota trepať, lukovito sa ohne, vyzerá že nedýcha. V skutočnosti sú však pri kŕčoch dýchacie svaly napnuté a teda dieťa dýcha. Kŕče trvajú približne päť minút. Ak takáto situácia nastane je potrebne chrániť dieťaťu hlavičku, aby si ju v kŕčoch neudrelo. Dieťaťu treba uvoľniť odev, otvoriť okno a chladiť ho. Ak sa u dieťaťa vyskytnú febrilné kŕče prvý krát treba volať záchrannú službu. Iným typom kŕčov sú epileptické kŕče. Aj tu je nutné dieťa držať aby sa eliminoval možný pád a úder do hlavičky. Ak by došlo k zvracaniu treba uložiť celé telo dieťaťa a samozrejme aj hlavičku nabok. Kŕčovaniu tela netreba brániť a určite sa nemá vyťahovať jazyk von. Aj keď to tak nevyzerá, tak mozog je počas takýchto záchvatov okysličený. Opäť, ak sa tieto kŕče vyskytnú prvý krát je nevyhnutné volať záchrannú službu.

Zoznam možných nehôd a zranení sa pomaličky dostáva ku koncu. Teda aspoň v tomto článku. Mám pocit, že toho už bolo až až, no treba spomenúť ešte pár vecí, aby sme vyčerpali všetky najčastejšie nehody a boli pripravení aspoň v tej teoretickej rovine. Nespomínala som ešte akútne intoxikácie, ktoré tiež môžu byť pomerne časté, hlavne keď sú detičky vo veku keď zvyknú všetko ochutnávať. V prípade, že dieťatko požije nejakú nebezpečnú kvapalinu nevyvolávame zvracanie. To sa vyvoláva len vo veľmi výnimočných prípadoch a iba do 1 hodiny od požitia tekutiny. Neskôr to už nemá zmysel, nakoľko je už jed naviazaný v tele. Dieťaťu, ktorú požije nejakú kvapalinu podávame čistú vodu, ale iba po lyžičkách, a deťom od troch rokov aj živočíšne uhlie. Ak je potrebné vyvolať zvracanie tak to urobíme tak, že dáme dieťaťu vypiť vlažnú slanú vodu. Ďalšou kategóriou je úraz elektrickým prúdom. V tomto prípade iba dieťa odizolujeme nevodivým predmetom, asi najlepšie dreveným a začneme s oživovaním. Pri podchladení, ak dieťa spadne do ľadovej vody, ho treba vyzliecť, prikryť izotermickou fóliou, prípadne ohrievať na vlastnom tele. Ak zbadáme, že dieťatko má na tele ekzém, žihľavku, vyrážku, ktorá vznikla z akéhokoľvek dôvodu, nemali by sme ho kúpať, pretože aj tým riskujeme jeho podchladenie.

Trošku inou kategóriou sú úrazy vzniknuté autohaváriou. Môžu byť veľmi závažne. Ako napokon väčšina spomínaných úrazov. Ak sme ich svedkami a nie účastníkmi, je potrebne reagovať veľmi pohotovo. Treba zastaviť minimálne 10-15 metrov od havarovaného auta, čo je bezpečná zóna. V prvom rade je treba zabezpečiť vlastnú bezpečnosť, a teda si obliecť bezpečnostnú vestu. Ak z havarovaného auta vyteká nejaká tekutina, tak k nemu nejdeme. Prvé čo spravíme ak môžeme a ideme k autu je to, že vytiahneme kľúč zo zapaľovania. A ak je poškodený motor zatiahneme aj ručnú brzdu. V prípade viacerých zranených ma dieťa stále prednosť. Najskôr teda oživujeme dieťa, jednu minútu, následne voláme 112, a až potom oživujeme dospelých.

No a napokon spomeniem ešte jedno drobnejšie poranenie a to uštipnutie hmyzom. V takomto prípade stačí ranu schladiť ľadom alebo studenou vodou, či natrieť octanovou masťou, alebo ošetriť iným zaručeným vlastným domácim receptom. Ak však niekto má alergiu na hmyz je dobre mať po ruke adrenalínové pero.

Existuje istotne ešte nespočetné množstvo ďalších zranení, no dúfam, že tie najzávažnejšie som obsiahla v tomto texte. Pevne verím, že tieto znalosti nikto z nás nebude vo svojom živote potrebovať, ale je lepšie byť informovaný a pripravený, ako v nevhodnej chvíli zaskočený. Znalosti o tom ako poskytnúť prvú pomoc sú dôležité práve preto, že je to skutočne PRVÁ pomoc, a väčšinou s takými situáciami býva konfrontovaný práve rodič. Treba si teda zapamätať, že asi najdôležitejšie je zachovať chladnú hlavu a prekonať sám seba. Držme si teda palce, a verme, že toto nikdy nebudeme potrebovať.

Kaja Michalovecka

Kaja Michalovecka

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som clovek, ktory ma intenzivne sny a obcas i potrebu podelit sa o ne. Zoznam autorových rubrík:  Inšpirované životomSnívanie s otvorenými očamiSny z rozprávkovej krajinyNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu